Relax je dôležitý | #01


Oddych je veľmi dôležitý bez ohľadu na to, kto ste – busy podnikateľ, mamička na materskej, či pracovník v samoobsluhe .. Všetci potrebujeme občas vydýchnuť a na všetko zabudnúť, aspoň na chvíľu. Žiť v zhone a neustálom napätí sa nevypláca, či po fyzickej alebo psychickej stránke. Áno ja viem, nie každý svoju prácu hejtuje, nie každý vstáva každé ráno s nechuťou ísť do svojej práce a odžiť si tam niekoľko hodín. Napríklad taký Rytmus – má svoju prácu rád a teší sa z každého pondelka a relaxuje v podstate kedykoľvek sa mu zachce.

No nie každý sa nachádza v takejto pozícií, ale to je v podstate jedno, momentálne. Jedná sa o to, že každý relaxuje ináč, tým svojím spôsobom. Niekto chodí na pivko do mesta, niekto maľuje, iní zasa spí a ten ďalší upratuje. Každý jedinec má rôzne chute a tomu zodpovedá aj spôsob, akým dokáže vypnúť myslenie a oddýchnuť si, načerpať nové sily a aspoň na chvíľku utiecť z reality. Ak mám byť úprimný, mojim osobným relaxom číslo jeden je jazda autom. Nie je tajomstvom, že som petrolhead a preto ľúbim všetko, čo sa týka áut, šoférovanie nevynímajúc. Ale to bude téma nabudúce …

Netvrdím, že som milovník prírody, no baví ma prechádzať sa a fotiť, to je môj relax číslo dva. Ak by som šiel do lesa len tak na túru, nebavilo ma to – ak mám ísť do lesa, tak jedine s fotoaparátom a s myšlienkou, že nemôžem ísť ďaleko a asi ani nechcem 🙂 Pýtate sa, že čo splietam? V skratke – mám problém s kolenom, čiže dlhé prechádzky bohužiaľ nemôžem absolvovať. No ani ich k šťastiu nepotrebujem – k šťastiu potrebujem čerstvý vzduch a pokoj a ten sa dá nájsť aj v takomto lese, od parkoviska vzdialenom ani nie kilometer 🙂

Som veľmi vďačný za to, že mám okolo seba zopár málo ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť a s ktorými má náramne baví tráviť čas. Zopár z nich sú až z ďalekej Bratislavy, no fungujeme na rovnakej vlne a ak naozaj chceme, tak sa aj stretneme. Každý rok si zvykneme urobiť výlet niekde „do stredu“ republiky a stráviť tam spoločný víkend. Víkend bez starostí, plný slasti. Minulý rok to bola úžasná Banská Štiavnica, ktorá je medzi Prešovom a Bratislavou v dokonalom strede … 🙂 Predminulý víkend to bol Ružomberok a s ním spojené Malinô Brdo, z ktorého lesa je aj tento fotoreportík.

Celú sobotu bolo hnusne sychravo, skrátka nepríjemný upršaný deň, navyše sprevádzaný kamoškou opicou a teda neexistoval lepší plán, než vylihovanie na izbe a veľké nič nerobenie. Na prvý pocit to znie ako najlepší možný plán, no aj napriek tomu, ako škaredo vonku bolo, sme zvolili decentnú prechádzku do spomínaných lesov Malinô Brdo. Ak mám pravdu povediac, nie som vychádzkový typ obzvlášť ak je vonku škaredo, no na tento výšľap som sa veľmi tešil. Už skôr som totiž spozoroval výrazný opar nad celým lesom a teda som vedel, že to bude na istotu. A tak sa aj stalo – výletik sa niesol v znamení smiechot, oddychu a vyvetraných hláv, ktorý sme senzačne ukončili blahodárnym wellness v podvečerných hodinách. A presne takto to mám rád 🙂


This website uses cookies to offer you the best experience online. By continuing to use our website, you agree to the use of cookies.