Keď ti zima spôsobuje radosť | #05


og:image

Mnoho ľudí nemá zimu rado a to najmä kvôli tomu, že vonku tuhne a je nutné sa poriadne naobliekať. Avšak zima je veľmi čarovná – nie je nič krajšie, ako čerstvo napadaný sneh, drevená chatka s rozpáleným krbom, fajnový čajík, krásna žena a ešte krajšia okolitá príroda – no skrátka Sen, ako zvyknem hovorievať. No keď sa nad tým tak zamyslím, do tejto idylky mi chýba ešte jedna vec – snowboard.

Pre niekoho utópia, pre iného dokonalý spôsob, ako si oddýchnuť a zároveň prezentovať svoj životný štýl. Ak nie si len vyobliekaný pózerko, dokážeš si jazdu zjazdovkou alebo čerstvým prašanom užiť lepšie a intenzívnejšie, než orgazmus pri sexe. Je to neuveriteľný útek od reality a každodenného stresu, ak je navyše vonku krásne bielo a bezvetrie, jemne pod nulou – podľa mňa neexistuje nič lepšie. Jazda na doske nie je jednoduchá, no ak si podchytíš tie správne grify, už ju nebudeš chcieť vymeniť za nič iné.

Pohyb je totižto pre zdravie človeka a jeho duše kľúčovým aspektom a zároveň slúži ako nástroj pre dokonalý relax. Áno, v zime sa dá praktizovať viacero aktivít, ktoré súvisia s pohybom, záleží už len na ľuďoch, pre čo sa rozhodnú a vďaka čomu zrelaxujú. V mojom okolí bolo kedysi väčšie množstvo ľudí venujúcich sa zimným športom, konkrétne snowboardingu, no väčšina z nich od toho upustila a našla si dôležitejšie aktivity. Našťastie ich zopár ostalo a jedným z vyvolených je Peter Leder ejkejej Leďo.

Leďo je stredobodom dnešného článku, nakoľko som s ním zažil nejednu fotosešn, na ktorú budem spomínať do konca svojho života. Hlavne to bude kvôli tomu, že sa nevenujem športovej fotografii a že aktivity s týmto človek sú niečo, čo nezažiješ hocikedy a s hocikým. Do sveta extrémnych športov ma zaviedol konkrétne skateboarding a keď som začínal s fotením, zabrdol som teda aj do tejto oblasti fotografie. Tieto časy sú už dávno preč a preto takéto výlety spojené s pojazdom a fotením beriem ako dokonalý oddych a útek do ríše snov 🙂

Je to jibber srdcom aj dušou. Pamätám si ešte jeho jibbovanie po rôznych spotoch v Prešove spolu s velikánom ejkejej prešovskou hmlou Bučkom, ktorý už nejaký ten rok jazdí vlny na Fuerteventure. No dôležitá je jeho vernosť slovenskej prírode a horám, kvôli ktorým sa každoročne vracia na rodnú hruď. Leďa poznám pomerne dlho a mal som tú česť sprevádzať ho prešovskými spotmi a to mohlo byť aj 9 rokov dozadu. Vtedy som videl ešte nevidené a to grindy z double kinkov a rovných railov z nemalého množstva schodov. A čo bolo na tom najlepšie, fotil som si tieto jeho pokusy, ktoré v drvivej väčšine dopadli na výbornú.

Leďo je veľmi špecifický typ človeka (v dobrom) a na to, aby si pobral jeho správanie, je nutné poznať ho nejakú dobu a zažiť s ním niečo výnimočné. Trochu ma mrzí, že už spolu netrávime toľko času, no človek sa vyvíja a cesty života sú nevyspytateľné. Tak či onak, Leďo je típek a nikdy nezabudnem na tie naozaj osobité a vtipné výlety a príhody. Týka sa to aj toho „dnešného“ príbehu, za ktorým treba hľadať výlet k našim susedom – Poľskie.

U nás nebol problém sadnúť do auta a vydať sa za snehom a kvalitným materiálom (rozumej foto a video) aj trochu ďalej – v tomto prípade sme si to namierili do stredísk V Zakopanom a Bialke Tatrzanskej. Poľsko ako také je veľmi špecifická krajina plná nečakaných príhod a aj preto mám túto oblasť strednej Európy veľmi rád. Celý trip sme začali zopár profilovkami na primrznutej rieke, v rámci ktorých mal Leďo bohužiaľ pripomienku – kapucňu nemal upravenú dostatočne štýlovo … No myslím, že aj napriek tomu je to veľmi pamätihodná záležitosť.

Hneď na to sme sa presunuli do neďalekých snowparkov – trip sme mali totižto rozdelený na dva osobitné výjazdy. Leďo jazdil, ja som fotil, típek točil a vo finále z týchto dvoch dní vznikol celkom fajn photoreport. Ja viem, nie je to najviac profi výstup, no pre mňa má veľmi veľký význam.


This website uses cookies to offer you the best experience online. By continuing to use our website, you agree to the use of cookies.